Chudoba na Slovensku a Európska únia

Autor: Ján Mikleš | 5.5.2016 o 0:00 | (upravené 5.5.2016 o 17:24) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  129x

Pôsobenie Slovenska v Európskej únii sa vo všeobecnosti pokladá za úspešný príbeh. Toto vyjadrenie vyznieva úsmevne ak sa porovnáva životná úroveň drvivej väčšiny obyvateľstva na Slovensku a v krajinách západnej Európy.

            Hlavným zmyslom nášho členstva v Európskej únii (EU) je dosiahnuť vysokú životnú úroveň, ktorá by bola porovnateľná so životnou úrovňou v západných vyspelých demokratických štátoch medzi ktoré patria Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Švédsko atď. Ak takto formulovaný náš cieľ vyjadríme pre konkrétne oblasti, potom sa jedná o porovnateľnosť so západným štandardom v oblasti strategickej bezpečnosti, makroekonomickej stability, funkčného štátu, podnikateľského prostredia, zdravotníctva, školstva, sociálneho systému, bohatstva a chudoby jednotlivcov, atď.

            Pri hodnotení jednotlivých oblastí je zreteľné, že porovnanie so západnými štátmi EU je Slovensko úspešné v tých oblastiach, ktorých legislatívu sme museli implementovať pri vstupe do EU. Existuje väčšinová zhoda na tom, že Slovensko je úspešné v oblasti strategickej bezpečnosti, makroekonomickej stability a podnikateľského prostredia. Slovensko je neúspešné v oblastiach ako je zdravotníctvo, školstvo, funkčnosť štátu a sociálny systém. Veľkým problémom Slovenska je, že väčšina obyvateľov Slovenska  žije v chudobe.

            Aby sme mohli overiť vyššie uvedené tvrdenie musíme definovať, čo budeme rozumieť pod vyjadrením „chudoba na Slovensku“. Chudobu na Slovensku budeme definovať ako možnosť obyvateľov Slovenska v prístupe k potravinám, bývaniu, vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti, sociálnym službám a starostlivosti v starobe v porovnaní s možnosťami obyvateľov západných štátov EU. Poznamenávam, že pre žiadneho jednotlivca žijúceho na Slovensku majúceho priemerné životné ambície nemá zmysel porovnávať životnú úroveň na Slovensku a v nejakom štáte v strede Afriky.

            Občania v novembri 1989 vyjadrili želanie zmeniť politický systém a boli presvedčení, že táto zmena umožní podstatné zvýšenie životnej úrovne obyvateľstva. Po zmene politického systému v roku 1989 v Československu mnoho ľudí si naivne myslelo, že po niekoľkých rokoch bude u nás životná úroveň a kvalita organizácie spoločnosti  porovnateľná s vyspelými západnými demokraciami. Mýlili sa pretože táto predstava bola naivná. Napriek tomu vývoj Slovenska po roku 1992 a najmä po vstupe do EU sa vo všeobecnosti pokladá za veľmi dobrý napríklad aj preto, že hrubý domáci produkt (HDP) na hlavu bol podľa Eurostatu na Slovensku v roku 2014 na úrovni 76 percent z priemeru EÚ. V  Českej republike to bolo o 8 percent viac a v Slovinsku o 7 percent viac. Žiaľ makroekonomické ukazovatele hovoria málo o životnej úrovni obyvateľov.

            Prejavom nesprávneho a nevyváženého riadenia spoločnosti na Slovensku po revolúcii 1989 a po vzniku Slovenska v roku 1992  existuje v porovnaní s vyspelou západnou časťou EU reálna chudoba na Slovensku. Porovnanie životnej úrovne obyvateľov v jednotlivých krajinách EU sa dá robiť rôznym spôsobom. Bežný občan Slovenska môže porovnávať životnú úroveň na Slovensku a vo vyspelých štátoch EU podľa priemernej mzdy a priemerného dôchodku. Toto porovnanie vychádza pre Slovensko katastrofálne. Podľa Eurostatu bol v roku 2012 na Slovensku priemerný dôchodok 406 eur a priemerná mzda 837 eur. V Rakúsku na porovnanie  bol priemerný dôchodok 1162 eur a   priemerná mzda 3070 eur.  Podľa SITA vyše 32 percent Slovákov žije od výplaty k výplate a neusporí ani euro. Ďalších 34 percent našetrí sotva desať percent. Lekári, vysokoškolskí profesori, učitelia, zdravotné sestry, pracujúci v štátnej správe atď. majú na Slovensku minimálne cca dvojnásobne nižší príjem ako ich kolegovia vo vyspelých západných krajinách. Dôsledok je odchod ľudí zo Slovenska do bohatšej časti Európy.

Dôvody nízkych dôchodkov a miezd na Slovensku sú nasledovné:

1 .  totálne nespravodlivá, spoločensky škodlivá a nehumánna privatizácia,

2 .  neefektívne hospodárenie štátu a nemorálne obohacovanie sa jednotlivcov,

3 .  nesprávne nastavené daňové a odvodové zaťaženie,

4 .  daňové úniky a daňová  optimalizácia.  

            Malá privatizácia, kupónová privatizácia a veľká privatizácia bola pre dobre informovaných a na dôležitých pracovných pozíciách umiestnených ľudí príležitosťou nadobudnúť prakticky zo dňa na deň obrovské majetky. O privatizácii dobre informovaní ľudia boli napríklad zamestnanci a vedúci pracovníci podnikov zahraničného obchodu a existujúcich bánk, alebo spriaznení ľudia rozhodujúcich politických strán. Výsledkom privatizácie a ďalšieho vývoja bolo rozdelenie obyvateľstva na malú časť veľmi bohatých ľudí a na väčšinové chudobné obyvateľstvo.

            Neefektívne hospodárenie  Slovenska sa dotýka prakticky všetkých kapitol štátneho rozpočtu. V zdravotníctve sa tolerujú napríklad predražené nákupy prístrojov a služieb, v školstve sa napríklad financuje veľké množstvo vysokých škôl, ktoré nespĺňajú zaužívané medzinárodné štandardy, v dôchodkovom systéme sa toleruje takzvaný „druhý pilier“, ktorý je ekonomicky nevýhodný pre štát, nezabezpečuje vyššie dôchodky, je medzigeneračne nespravodlivý voči súčasným dôchodcom a v okolitých štátoch ho zrušili. Pôsobia a zriaďujú sa rôzne pre štát ekonomicky nevýhodné inštitúcie. Súbežne s podnikateľmi pôsobiacimi v štandardných domácich a zahraničných firmách vznikla u nás skupina veľmi bohatých podnikateľov, ktorých zrod a úspešné bohatnutie po roku 1989 až doteraz umožnili od ich peňazí závislé politické zoskupenia. Žiaľ voliči vo všetkých doterajších voľbách po roku 1989 umožnili také konanie politických strán, výsledkom ktorého je presun verejných zdrojov a spoločného majetku do vreciek úzkej skupiny ľudí. Reálne sa bohatstvo zbohatlíkov prejavuje napríklad stavbami veľkých neprimeraných rodinných sídiel, dovolenkových sídiel v Chorvátsku a v iných vzdialenejších destináciách, vlastníctvom veľkých a drahých terénnych áut, ktorými sa prevážajú po meste 20 ročné dievčatá. Veľké terénne autá majiteľov, ktorí možno podnikajú v slovenskom zdravotníctve odvezú často našich zámožnejších spoluobčanov na parkovisko pred niektorú nemocnicu vo Viedni, ale mnoho dôchodcov sa musí rozhodovať či si z dôchodku zaplatia potrebné lieky, alebo si nakúpia zeleninu v potravinách.

              Podľa SITA príjmy z daní a z odvodov sociálneho poistenia vyjadrené ako percentuálny podiel na hrubom domácom produkte (HDP) dosiahol v roku 2012 v rámci krajín eurozóny  40,4 percent. Na Slovensku bolo daňové a odvodové zaťaženie v sledovanom roku 28,3 percenta. Slovensko malo štvrté najnižšie daňové zaťaženie v rámci celej EÚ. Vyplýva to z údajov európskeho štatistického úradu Eurostat. Najvyššie zaťaženie bolo  v Dánsku (48,1 percenta), v Belgicku (45,4 percenta), vo Francúzsku (45 percent), či Švédsku (44,2 percenta). Jednoducho povedané v bohatých štátoch EU má štát k dispozícii oveľa, oveľa viac peňazí na verejné výdavky. Informácie o zdaňovaní chudobných a bohatých u nás je prezentované médiami a zástancami liberálnej ekonomiky tak, že sa jedná o spravodlivé zdaňovanie. Nízke odvody na sociálne poistenie spôsobia v budúcnosti minimálne dôchodky. Populisticky znižovať odvody živnostníkom spôsobia ich absolútnu chudobu v dôchodku. Ak sa hlásime k trhovému a sociálnemu štátu potom je u nás daňový systém nastavený tak, že bohatí ďalej bohatnú a chudoba sa prehlbuje. Skutočné progresívne zdaňovanie by bolo napr. také, že ročný príjem nad  100 tisíc euro by bol zdanený na 100 percent.

            Podľa všeobecne známych informácií finančná správa a polícia je úspešná v odhaľovaní sofistikovaných únikoch daní, ale podľa informácií z dennej tlače mnoho únikov daní sa nevyšetrí. Vysvetlenie býva obyčajne asi takéto: podrobnosti sa nesmú zverejniť, nechajme políciu a prokuratúru konať. Ak sa zdá, že nie je to v poriadku tak parlament úpravou aj pomocou ústavných zákonov môže zjednať nápravu. Parlament vo všeobecnosti môže všetko. Riešenie únikov daní cez optimalizáciu je možné aj medzinárodne. Slovensku nič nebráni tomu, aby na úrovni predsedov vlád, alebo ministrov financií a vnútra  a poslancov v Európskom parlamente navrhlo potrebné zmeny.

            Podľa môjho názoru odstránenie chudoby na Slovensku v rámci EU sa dá len prispôsobovaním organizácie spoločnosti u nás tak, aby bola porovnateľná so štandardom vo vyspelých krajinách EU. Prakticky to znamená, že naše zákonodarstvo a jeho realizáciu  v oblastiach, ktoré je v rámci EU v kompetencii jednotlivých štátov, treba porovnať so štandardom vyspelých západných demokracií a urobiť potrebné zmeny. Možnosť odstránenia chudoby na Slovensku má v rukách absolútne parlament SR. Ešte raz, parlament prostredníctvom zákonov môže všetko, vrátane potrebných zmien v  organizácii výkonu štátnej moci, v odvodových povinnostiach, tiež v súdnictve, polícii, v tajných službách, v zriadení vyšetrovacích výborov parlamentu atď. Zrýchliť skvalitňovanie organizácie spoločnosti a následného zvyšovanie životnej úrovne na Slovensku  by možno pomohlo ak by každý predkladaný návrh zákona do parlamentu mal okrem proti korupčnej doložky aj doložku porovnateľnosti zákona s legislatívou platnou vo vyspelých štátoch EÚ.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

TECH

Astronómovia objavili čudné kvantové pokrútenie vo vesmíre

Zvláštny fenomén kvantovej fyzika sa objavil pri exotickej hviezde.


Už ste čítali?